Vekom podmienená degenerácia žltej škvrny (makuly) – ochorenie postihujúce centrum sietnice väčšinou oboch očí. Rozoznávame dve formy degenerácie makuly: tzv. suchú (atrofickú) formu a tzv. vlhkú (exudatívnu) formu. Pri suchej forme dochádza k odumieraniu svetlocitlivých buniek (fotoreceptorov) a buniek pigmentového epitelu v makule. Predstavuje asi 90% prípadov vekom podmienenej degenerácie makuly, zhoršovanie zraku je pri nej pomalé a nevýrazné. Naopak dramatický priebeh s náhlym zhoršením zrakovej ostrosti má vlhká forma ochorenia, kedy dochádza k tvorbe nových, menejcenných ciev pod sietnicou makuly. Tieto cievy sú nekvalitné, cez ich stenu presakuje tekutina a vzniká opuch makuly alebo praskajú a spôsobia zakrvácanie žltej škvrny. Vlhká forma predstavuje asi 10% prípadov vekom podmienenej degenerácie žltej škvrny. Keďže svetlo je pri procese videnia fokusované práve do miesta najostrejšieho videnia, ktorým je makula, lebo má najvyššiu hustotu fotoreceptorov, pri jej poškodení sa to prejaví na kvalite centrálnej zrakovej ostrosti. Človek nevie rozoznať detaily pri čítaní, nerozozná tváre, farby, dokonca vníma v strede svojho videnia tmavý fľak. Periférne videnie však ostáva neporušené. Obe formy degenerácie sa častejšie vyskytujú s pribúdajúcim vekom, ktorý je hlavným rizikovým faktorom. Medzi ďalšie rizikové faktory patria genetická záťaž, ženské pohlavie (častejšie sa vyskytuje u žien), svetlá farba dúhovky oka (ochorenie je častejšie u modrookých), fajčenie, kardiovaskulárne ochorenia a zlá životospráva. Degenerácia makuly patrí, bohužiaľ, k ochoreniam, ktoré sa nedajú úplne vyliečiť, úspechom je aj stabilizácia ochorenia. Hoci v súčasnosti účinná liečba suchej formy degenerácie žltej škvrny neexistuje, odporúčajú sa výživové doplnky s obsahom luteínu, zeaxantínu, zinku a antioxidantov, napr. vitamínu E. Vlhkú formu, naopak vieme aspoň zastaviť opakovanou aplikáciou antirastových (anti-VEGF) injekcií priamo do oka. Lepšiu prognózu majú pacienti, kde sa s liečbou začne včas, ešte pred vznikom jazvovitých zmien v makule, ktoré sa už nedajú nijako ovplyvniť. Preto je dôležité ochorenie diagnostikovať už v začiatku pri pravidelných vyšetreniach očného pozadia a potvrdiť OCT vyšetrením.

Diabetická retinopatia – je jednou z očných komplikácií cukrovky, kedy dochádza k poškodzovaniu jemných ciev sietnice. Vznikajú ich uzávery a dilatácie, čo vedie k vzniku ischemických, nedokrvených zón sietnice a presakovaniu tekutiny medzi vrstvy sietnice. V najťažších prípadoch sa na podklade ischémie vytvárajú nové, menejcenné cievy, ktoré často praskajú, čo vedie k zakrvácaniu do vnútra oka s náhlou stratou videnia. Dôležitá je pravidelná kontrola očného pozadia, a to minimálne jedenkrát ročne, aby sa mohlo včas zasiahnuť laserovou liečbou a predišlo sa tak náročnému operačnému zákroku.

Odlúpenie sietnice – vzniká oddelením sietnice od jej podkladovej vrstvy -pigmentového epitelu, ktorý je dôležitý pre metabolizmus sietnice (zjednodušene by sa dala jeho funkcia prirovnať k funkcii pečene pre človeka). Sietnica sa môže odlúpiť ako následok úrazu oka, zápalových ochorení a nádorov na očnom pozadí, rizikové faktory sú aj degenerácie periférie sietnice a krátkozrakosť. Spočiatku sa prejavuje zábleskami a muškami pred okom, neskôr vzniká výpadok v niektorej časti zorného poľa. Tento stav si vyžaduje operačné riešenie, inak po niekoľkých týždňoch vedie k trvalej slepote.

Ochorenia sietnice