Je najčastejšie spôsobená tým, že oko pacienta je kratšie. V dôsledku toho dopadá obraz vzdialených predmetov akoby až za sietnicu a na sietnici je ich obraz neostrý. Menej často je spôsobená ochoreniami, ktoré znižujú lomivosť šošovky a rohovky (napr. šedý zákal). Pri narodení máme dokonca naše oči ďalekozraké, vývojom a rastom oka sa však vada postupne stráca. U tých, ktorých rast oka zaostáva, ostane oko ďalekozraké. Táto vada je geneticky podmienená. Ďalekozraký človek vidí ostrejšie vzdialenejšie predmety ako tie blízke. Touto vadou trpí asi 30% populácie. V detstve a mladosti nemajú ľahké stupne hyperopie (do +3,0 dioptrie) žiadne prejavy, pretože oko si dokáže chýbajúce plusové dioptrie vyrobiť činnosťou akomodačného aparátu aj samo. Vekom sa však videnie do blízka zhoršuje a prvé prejavy sa objavia okolo veku 40 rokov, kedy sa začína ďalekozrakosť spájať aj s prvými príznakmi presbyopie (stareckého videnia) pre postupnú stratu akomodácie (zaostrovania) na blízko. Typické príznaky sú výrazná námaha pri pozeraní na blízko spojená s bolesťou hlavy a očí. Vyššie stupne ďalekozrakosti (stredná +3,25 až +6,0 dioptrií, ťažká nad +6,0 dioptrií) sa prejavia už v detskom veku a sú často spojené so škúlením a tupozrakosťou. Na korekciu ďalekozrakosti sa používajú okuliare so spojnými šošovkami alebo kontaktné šošovky. Pre tých, ktorým tieto korekčné pomôcky nevyhovujú, sú určené operačné metódy riešenia. Laserové operácie sú limitované stupňom vady (len do +3,5 dioptrie), pričom neriešia problém so zaostrovaním na blízko v strednom veku okolo 40 rokov. U takýchto pacientov je preto vhodnejšie korigovať vadu výmenou vnútroočnej šošovky oka za umelú multifokálnu.

Ďalekozrakosť